Prečo je dobré konať dobro

Autor: Detský čin roka | 3.11.2019 o 9:04 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  322x

DOBRO...Výkladový slovník definuje pojem ako niečo užitočné, potrebné ľuďom, prospech, blaho. Uvádza slová dobročin, dobrodenie, dobrodinec, dobromyseľnosť, dobroprajník, dobrota či  dobrodružstvo. Výrazy odvodené zo slova DOBRO.

No vieme skutočne, čo toto slovo znamená? A prečo by sme mali vlastne konať to dobro?

Neviem. Ja vážne neviem. Odpoveď si musíte nájsť v sebe. Zatvorte oči, hlboký nádych, výdych. Vzlietnite do vesmíru, do ticha a pokoja. Ako sa cítite? Dobre? Skvelo? Príjemne? Usmievate sa? Tak to je fajn. Je fajn nemusieť s nikým bojovať, nikoho a ničoho sa nebáť, nič neriešiť. Jednoducho existovať vedľa seba a zároveň spolu. Dokázali by sme to? Alebo sme priveľmi zahľadení do seba, svojich potrieb, mojich potrieb, lebo JA CHCEM. Dokážem vidieť okrem seba aj iné živé bytosti?

Prečo je dobré konať dobro? Nooo, lebo je to dobré. Všimnite si, že do reklamy alebo názvov produktov sa v poslednej dobe nápadno nenápadne dostávajú obmeny slova DOBRE. Veď dobre. Nemám nič proti. Ale bolo by fajn, keby úmerne stúpalo aj množstvo dobra. Lepšie by sme sa k sebe správali, menej by sme nadávali, kričali, hnevali sa, frflali, klamali, podvádzali.....

Dáme si trochu matematiky. Povedzme, že máme 100% priestoru. Ak časť z neho naplníme ne-dobrými vecami, napríklad 56%,  tak na tie dobré zostane iba ten zvyšok miesta, to jest 44%. Čiže nepriama úmernosť - ak znížime miesto pre nedobré veci, zostane nám viacej možností pre tie lepšie. A môžeme to skúsiť aj opačne. Budeme konať viacej dobra a tým vytlačíme zlé veci preč. Áno, znie to ako utópia či rozprávka. Ale úprimne, nežilo by sa nám ľahšie?

Celý život sa učíme žiť. Najrýchlejšie to ide v detstve. Deti sú niečo ako špongia. Vsiakne do nich všetko. A opakujú, to čo vidia. Hovorí sa tomu imitačné učenie. Všimli ste si, ako malé deti používajú slová a gestá svojich rodičov? Rovnakú mimiku? Dospelí sa zasmejú. No je to krásne zrkadlo našemu správaniu a konaniu. My sme doslova stvoritelia - od splodenia až po výchovu. Učia sa od nás. A postupne sa stávajú nami. Ale dieťa nie je pes, ktorý má na slovo poslúchať. Ani stroj, ktorý má bezchybne fungovať. Ani oslík potras sa, ktorý nám zabezpečí financie v podobe dávok. Je to naše malé JA. Bez toho CHCEM. A to je DOBRE. Lebo ich ľúbime, chceme, aby sa naše deti mali dobre. No musíme ich to naučiť. Každá generácia by sa mala posunúť o kúsok vpred, k tomu lepšiemu. A znovu o kúsok vpred. A tak ďalej. Až ku hviezdam. Až ku 100%.

Niečo ako pyramída. Spoločné tvorenie celku, ktorý nás presahuje. No to by každý musel byť spokojný so svojím miestom. So svojim určením. Nájsť v ňom zmysel života. Viem byť spokojný s tým, že som rovnako hodnotný, dôležitý a rovnocenný ako ktokoľvek iný na tejto planéte? Občas je to ťažké. Tá naša civilizácia. Dosiahnuť viac, mať viac, byť viac. Priestor nezmeníme. Máme ho stále 100%. Využime ich najlepšie ako momentálne dokážeme. Ale spoločne. Spomeňme si na filmy, ktorých príbeh hovoril o jedinom človeku, opustenom. Ako sa cítil? Nie dobre.

Tak nám prajem tie najlepšie deti. Lebo deti sú výpoveďou o nás dospelých. O našom každodenom živote. O našich 100%. A ako hovorí výkladový slovník, môže to byť naozaj veľké dobrodružstvo.

Eva Melich 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nápad si priniesli z Ameriky. Dnes pod Tatrami vyrábajú zubné pasty

Pandémia zvýšila záujem aj o ďalšie produkty.

Komentár Zuzany Kepplovej

Koalícia urazených zúfalcov sa hlási

Túto vládu utrápia.

Mesiac hrôzy s Matovičom

V marci sa absolútne všetko točilo okolo osoby Igor Matoviča. Áno, bolo to príšerných, mizerných 31 dní.


Už ste čítali?