Vačšina z nás, a sama za seba hovoriac, asi odpovieme, „nie. A nemám nato ani čas.“ Žijeme totiž v tak uponáhľanej dobe, že nemáme priestor ani len sa zamyslieť nad dobrým skutkom, nie to ho ešte aj vykonať. Bohužial, našou prekážkou ako byť vzájomne nápomocným, nie je len nedostatok času, ale najmä náš egocentrizmus. Myslíme hlavne len na seba. Veď prečo by sme takí neboli, kedže naša spoločnosť nás k tomu vyslovene vedie a núti!
Dnešná spoločnosť a kultúra je neuveriteľne individualistická a narcistická. Vzory a statusy, ktoré treba nasledovať sú prestíž, zisk, moc a úspešnosť vo vlastnom podnikaní. Skromnosť, dobro, tolerancia tu už pomaly nemajú miesta a upadajú tak do zabudnutia, pokryté hrubou vrstvou prachu. Občas ich síce niekto opráši, ale prachom zapadnú takmer v momente.
Televízne, tlačové média a internet ukazujú ľudí, ktorí šokujú, sú zábavní, krásni, bezprostrední a šantivo vulgárni. Sú výnimoční a extra. A my chceme byť ako oni. Toto všetko si však berie svoju daň. Často sa cítime sami, aj ked sme v spoločnosti priateľov. Máme pocit, že život je niekde inde. Bojujeme s frustráciu, ktorú nevieme ani poriadne definovať. Menej sa smejeme a citíme sa ako cudzinci vo vlastnom dome.
Možno ste aj vy zažili ten pocit, že vás takmer prinútili hanbiť sa za to, že ste pomohli, a nie ignorovali. Ignorácia je totiž bezpečná. Spolupatričnosť, súdržnosť a pomoc druhým sa dnes akosi nenosí. Ak sa aj deje, tak je to len kvôli tomu, aby sa ľudia mohli pochváliť na sociálnych sieťach. Mnohokrát nie je konaná, bohužiaľ, od srdca.
Sú však aj ľudia, ktorí na konanie dobra ešte nezabudli a ukazujú svetu tú lepšiu stránku človeka.
O deťoch sa hovorí, že konajú bez falošnosti, od srdca a nezištne. Netrápia sa morálkou a imidžom, ako my - dospelí. Sú to práve ony, ktoré nám dokazujú, že dobrý skutok ešte nevymrel. Je pozoruhodné, že niektoré sa vedia zachovať v krízových situáciach dospelejšie ako dospelí. Dokážu sa dokonca vzdať svojho „krásne naivného“ detského života a prijmúť tvrdú realitu každodennosti.
Výnimočným vzorom je príbeh malého dievčatka Magdalénky trpiaceho ochorením diabetes mellitus a celiakiou, ktoré sa po náhlej smrti svojej mamičky muselo postarať o svojich štyroch bratov a pomáhať v domácnosti.
Chlapci Dušan a Tomáš pomáhali pri leteckej nehode. Obaja sa vystavili bezprostrednému nebezpečiu, keď sa statočne snažili zachrániť posádku z horiaceho lietadla. Toto malé hrdinstvo si zasluhuje veľký obdiv.
Šikana je v detskej spoločnosti veľmi častá, krutá a predstavuje obrovský problém v živote dospievajúceho. Odsúdiť druhých je totiž jednoduché, ale pochopiť a pomocť si vyžaduje pozornosť a čas. I napriek mnohým prípadom šikany na školách, pribúda množstvo detí, ktoré si vybralo túto zložitejšiu a chápavejšiu cestu vnímania druhých. Príbeh detí zo ZŠ Tbiliská v Bratislave je toho príkladom. Deti pomáhali svojmu spolužiakovi zo sociálne slabšej rodiny, ktorý mal problémy s učením. Povzbudzovali ho a podporovali v ťažkých chvíľach.
Dievčatko Vierka zo ZŠ pomáhala svojmu ťažko handicapovanému spolužiakovi na vozíku. Chlapec Šimon pomohol novému spolužiakovi, ktorý trpel rečovou vadou zaradiť sa do kolektívu. Žiačka Barbora ochotne asistovala svojej spolužiačke Laure, trpiacej vývojovou vadou hroných končatín. Deti zo ZŠ natočili environmentálne video, ako nakladať s odpadom, šetriť energiami cez prestávky a vodou na školských toaletách. Toto video nasledovne premietali svojim mladším žiakom a zároveň poukázali na dôležitosť ekologického správania.
Týchto obdivuhodných detských činov plných pomoci je mnoho a možeme sa nimi inšpirovať. Deti sú naša budúcnoť. Budú kráčať po tejto planéte, keď mi tu už nebudeme. Na konanie dobrých skutkov by sme mali myslieť častejšie a významnosť konania dobra prehlbovať aj u svojich detí. Nikdy predsa nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc my sami.
